Autor je historik a publicista
Eric Mwizerwa mal v roku 1994 veľké šťastie. Ako sám hovorí, keď sa začal v Kigali "lov na jeho ľudí", ušiel s matkou a súrodencami do polí. Niekoľkokrát sa dokázali vyhnúť skupinkám zabijakov s mačetami v rukách a napokon vďaka prevádzačom našli útočisko v susednom Burundi.
Jeho otec sa už pár rokov predtým pridal k tutsijským rebelom z Rwandského vlasteneckého frontu, známeho pod skratkou FPR.
Dnes šľachovitý Eric sprevádza zahraničných turistov po Kigali a ukazuje im to najzaujímavejšie a najlákavejšie, čo metropola v srdci maličkej Rwandy ponúka. Preplnené trhoviská, tradičné mliečne bary aj typické štvrte prostých obyvateľov šplhajúce sa do strmých svahov.
Našu partiu tvoria okrem mňa a Erica ešte tri mladé ženy, každá z inej časti sveta. Švajčiarka, Američanka a Uruguajčanka.
Deň plný prehliadok a exkurzií zakončujeme v múzeu genocídy, prezeráme si fotografie popravených. Portrét dvojročného dievčatka s matkou, vyšportovaného mladíka pred novým autom či krásnej kučeravej vysokoškoláčky v elegantných večerných šatách. Predtým usmiate a nadšené cestovateľky majú v očiach slzy.
Súcit so všetkými
Dnešná Rwanda je Rwanda Paula Kagameho, bývalého veliteľa FPR a súčasného prezidenta republiky. Vysoký, priam až vychudnutý šesťdesiatnik s briadkou a elegantnými okuliarmi sa rád prezentuje ako ten, ktorý učí Rwanďanov nový spôsob života.
Už viac neexistuje delenie obyvateľov na Hutuov a Tutsiov, všetci sú Rwanďania. Politika zmierenia káže odpúšťať, deti obetí sa musia naučiť žiť vedľa vrahov svojich rodičov. Rwanda je dnes "Švajčiarskom Afriky", dočítame sa v katalógoch európskych cestovných kancelárií, sľubujúcich klientom exotické a najmä bezpečné zážitky, napríklad pri pozorovaní horských goríl.
Áno, Rwanda je fascinujúca krajina, i ja som podľahol jej príbehu. Až tak, že mi obraz toho afrického zázraku začal po čase blednúť.
