Autor je analytik v zahraničnopolitickom think-tanku Inštitút ázijských štúdií.
Tento týždeň v Pekingu odštartoval jeden z vrcholov každoročného politického kalendára v Číne – celonárodné zasadnutie čínskeho parlamentu, Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, a poradného orgánu Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia.

Na papieri je čínsky parlament najdôležitejšou inštitúciou v čínskom politickom systéme. V reálnom rozložení síl je však skutočným centrom moci komunistická strana s politbyrom na čele s generálnym tajomníkom Si Ťin-pchingom. Táto mocenská realita sa v posledných rokoch ešte pritvrdzuje.
Napriek tomu je výročné zasadnutie dôležité sledovať ako zrkadlo vývoja čínskej ekonomiky a politiky.
Kupujú menej a starnú
Jedným z najsledovanejších momentov výročného zasadnutia je vždy oznámenie cieľa ekonomického rastu na ďalší rok. Vo výročnej správe oznámil premiér Li Keqiang zníženie cieľa na interval 6 - 6,5 percenta. V roku 2018 pritom dosiahol rast čínskej ekonomiky 6,6 percenta, čo bolo najpomalšie tempo od roku 1990.
Znamenia problémov čínskej ekonomiky vidieť na všetkých stranách. Aktivita v priemyselnom sektore niekoľko mesiacov klesá. Spotreba, ktorá by mala byť motorom čínskej ekonomiky, v mnohých oblastiach nedosahuje požadovanú vitalitu. V roku 2018 napríklad v Číne prvýkrát od roku 1990 klesol nákup áut.
Čínskym lídrom tiež nedáva spávať vidina nárastu nezamestnanosti a s tým spojených spoločenských problémov. Nad dnešnou realitou navyše visí dlhodobý problém starnutia populácie – počet čínskych obyvateľov starších ako 60 rokov prvýkrát presiahol počet tých pod 15.
Bez stimulov, nižšie dane
Na pozadí spomaľujúcej sa ekonomiky sa vedie živá debata o vhodnej stratégii protiopatrení. Možnou odpoveďou by bolo opakovanie masívneho ekonomického stimulu, ktorý Číne pomohol preplávať cez svetovú ekonomickú krízu po roku 2009.