V čase, keď Robert Fico ešte aj oficiálne vládol, Robert Kaliňák držal pod krkom mocenský rezort vnútra a na čele polície mali svojho Gašpara, hromadne lustrovali novinárov. Nestalo sa to v Rusku, ale na Slovensku.
Odznelo to akoby takmer mimochodom, ako forma alibi pre bývalého policajného šéfa, ktorý dal preveriť zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Svojím klamstvom odhalil len ďalšiu hnisavú ranu.
Nehanebne lustrovali 28 novinárov potom, ako asistent poslanca opozičnej strany nahliadol do Kaliňákových účtov. Lustrovali vraj dokonca aj moderátorov, ktorí neboli autormi správy o účtoch "najlepšieho ministra vnútra“, len ju čítali na obrazovkách.

Človek nepotrebuje rigoróznu prácu (dokonca ani plagiovanú) na to, aby pochopil, že sú to svrbivé symptómy policajného štátu.
Táto informácia nepoburuje len preto, že bez pádneho dôvodu lustrovali novinárov, čo je samo osebe akt agresie aj proti občanom tejto krajiny, v ktorých mene novinár kontroluje verejných činiteľov. Ale je to desivé aj pre predstavu, že čo všetko si potom tento mocenský ensemble dovolil voči bežnému občanovi.
Aj Béla Bugár musí pochopiť, že je pre voliča pomerne náročné udržiavať si stoický pokoj v situácii, keď sa na povrch valí toľko hnusu, ktorý hravo prelomí aj legohrádzu proti fašizmu.
Pýtame sa, a nie len vo svojom mene, prečo bolo 28 novinárov lustrovaných? Čo o nich kaliňákovci zisťovali? Považuje toto konanie Peter Pellegrini za normálne?
Ako máme rozumieť situácii, keď Danko blúzni o štátnej tlačovej rade, Ficove bábky oživujú právo na odpoveď pre politikov, kým ich šéf v amoku konšpiruje o Sorosovi a ich dvorný troll rozosieva nenávisť, za ktorú by sa nehanbili ani propagandisti slovenského štátu? Kam chcú ťahať túto krajinu?