Autor je vysokoškolský profesor
Novembrové vystúpenie Andreja Danka počas oficiálnej návštevy s predsedami oboch komôr ruského parlamentu v moskovskej Štátnej dume malo mimoriadne priaznivý ohlas u ruských politikov.
Danko Ondrejcsáka pri kritike Ruska nepodržal, reagoval ako Gajdoš Čítajte Nemožno sa tomu čudovať, keď hral do nôty putinovcom, ktorí majú záujem oslabiť naše vzťahy so Západom. To však Danko nie je schopný a nechce pochopiť.
Práve naopak, jeho chvála, že je prvým Slovákom, ktorý mohol v dume vystúpiť, jeho výzva na spoločné riešenie problémov, nie sú našťastie zakotvené v zahraničnopolitickej línii Slovenskej republiky. V každom prípade však škodia našim vzťahom s Úniou.
To potvrdil aj minister zahraničia Lajčák, s ktorým Danko návštevu a ani jej zámer nekonzultoval.
Aj načasovanie návštevy dumy krátko po odchode amerického diplomata zo Slovenska vzbudilo dojem, že Danko chce rýchle vygumovať toto stretnutie, aby následne upevnil dôveru Ruska. O to horšie je, že Danko proklamoval návštevu dumy ako oficiálnu návštevu.
Pán Danko na kritiku svojej ruskej misie reagoval nielen neadekvátne, ale priam trhovníckymi vyhláseniami, že „on si môže ísť, kde sa mu zachce“. To je síce pravda, ale nie v rámci oficiálnej návštevy na tak významnom mieste, akým je Štátna duma Ruskej republiky.
Aký svetový mier?
Dankov prejav mal i ďalšie obsahové prvenstvo a to v požiadavke, že len silné Rusko môže zabezpečiť svetový mier. Tu Danko preukázal buď hlboké neznalosti histórie alebo jej zámerné skresľovanie. Veď je to práve Rusko, ktoré bolo aktívne v mnohých povojnových konfliktoch na svete.
Kubánska kríza, vojna v Afganistane, krvavé potlačenie maďarskej revolúcie, okupácia Československa, odtrhnutie Krymu od Ukrajiny, ako i pochybné aktivity v Sýrii sú len potvrdením úsilia o hegemóniu v týchto častiach sveta.
