Autor je predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
V ostatnom roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila analýzu dôsledkov návrhu na zavedenie stropu dôchodkového veku. Zaznamenali sme mnoho pozitívnych ohlasov, ale objavujú sa aj reakcie, z ktorých je jasné, že ich autori nepochopili úlohu Rady a nesprávne interpretujú naše závery.
Musíme sa pýtať, ako financovať dôchodkový systém Čítajte V týchto reakciách najčastejšie odznievalo, že stanoviská Rady sú jednostranné, používame statický model, berú sa do úvahy len finančné dôsledky na verejné financie, ktoré vychádzajú z neistých dlhodobých scenárov.
Inými slovami, neberú do úvahy sociálnu a zdravotnú situáciu občanov a možné zmeny v ekonomickom vývoji, demografii alebo legislatíve.
Hlavným poslaním Rady, ktoré stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky.
Dlhodobú udržateľnosť môžeme zjednodušene definovať ako udržiavanie primeraných ekonomických, sociálnych a environmentálnych podmienok v dlhodobom horizonte tak, aby životná úroveň ďalších generácií nebola ohrozená dopadmi opatrení prijímaných v súčasnosti.
Demografia nepustí
Aby sme dokázali vyhodnotiť vplyv na verejné financie a občanov Slovenska, je nevyhnutné poznať, aké finančné dôsledky má strop dôchodkového veku.
Rada na tento účel zostavuje základný scenár (podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti), ktorý ukazuje, čo by sa stalo so saldom a dlhom rozpočtu verejnej správy v dlhodobom horizonte (v tomto prípade aj viac ako 50 rokov), ak by bol v parlamentne schválený strop dôchodkového veku.
