Kto sledoval diskusnú fiestu predvolebného víkendu, mohol sám na sebe otestovať dve línie smeráckeho imidžu.

Videli sme Maroša Šefčoviča, ktorý sa pod paľbou Štefana Harabina snažil rozprávať o svojom sociálnom programe a obhajovať naše členstvo v Únii. Čo zodpovedá momentom, keď Smer predstavuje balíčky, prihovára sa seniorom a tvrdí, že sa musíme držať integračného motora, aby sme neohrozili prosperitu krajiny.
Toto mohlo fungovať proti Mistríkovi, no pod útokmi Harabina, vedľa ktorého vyzeral Kotleba len ako čarodejníkov učeň, to nestačilo na iné ako na defenzívu. Šefčovič sa totiž dostal do polohy, keď musel brániť vôbec svoj nárok kandidovať (Harabin prišiel s teóriou o neoprávnenom titule a hlasovaní proti národným záujmom).
Aj by sme škodoradostne poznamenali, že to samotná politika Smeru teraz v podobe Harabina štípe Šefčoviča ako vlastný chvost škorpióna. Keby totiž neatakovali Brusel, nepriživovali sa na utečeneckej kríze a neodsúvali práva LGBT do stratena, nemohol by dnes Harabin s takou ľahkosťou šíriť svoje bludy.