Alexandr Flek, Parabible, Biblion 2018
Parabiblia je silnou ukážkou toho, že odvaha prerozprávať staré príbehy súčasnou rečou sa vypláca. Z knihy sa za krátky čas stal fenomén. S pomocou atraktívneho dizajnu kniha oslovuje čitateľov naprieč náboženskými a spoločenskými skupinami. Ešte pred vydaním sa rozvíjala a dopĺňala v interakcii s fejsbúkovým publikom.
Už to nie je iba kniha. Stala sa misionárskym projektom a trenažérom kazateľskej tvorivosti. Niektorí kazatelia sa rozhodli z nej čítať pri bohoslužbách po čítaní z „klasického“ evanjelia, aby sa všetci prítomní prebrali.
Jana Šrámková v dobrom varuje pred Parabibliou, lebo je vysoko infekčná. Čitateľovi sa po pár textoch začnú objavovať nové slová a súvislosti, začína sám parafrázovať. Sveťo Korbel, gitarista Slobodnej Európy, zhrnul úspech Parabiblie lakonicky a presne: „Má to grády!“
Český evanjelický teológ, kazateľ a prekladateľ Biblie Alexandr Flek (študoval biblistiku v Uppsale aj Amsterdame) sa už spolupodieľal na jednom biblickom bestselleri. Pred desiatimi rokmi vyšiel preklad Biblia21, na ktorom pracoval pätnásť rokov. Vtedy mu šlo o všetko iné ako o biblickú parafrázu. Chcel zachovať vernosť hebrejským, gréckym a aramejským originálom.
Takáto fundovaná poctivosť Fleka oprávňuje podujať sa na moderné parafrázovanie Ježišovho života. Rešpekt ku pôvodným textom dáva najavo aj tým, že čitateľ vedľa aktualizovaného príbehu nájde novozákonný text v gréčtine a „serióznom“ českom preklade.
Tradícia parafráz
Novozákonné texty majú tendenciu k prerozprávaniu zakódovanú priamo v sebe. Evanjeliá vznikli ako výraz tradovanej viery. Už vo svojej pôvodnej podobe odrážali potreby a presvedčenie prvých kresťanských komunít. Nie sú spravodajstvom, ale reflexiou.
Koľkí o tom tušia? Pritom ide o vážnu vec. Kto o tom nevie (alebo nechce vedieť), sväté texty používa ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov a potvrdenie pokrúteného náboženstva.
Môže beztrestne vyťahovať biblické citácie a biť nimi po hlave svojich názorových oponentov. Alebo sa stať závislým od doslovných fundamentalistických výkladov, za ktorými je viac oduševnenia ako poznania.
Sväté texty nie sú nebezpečné iba tým, že dokážu radikálne vstúpiť do životov ľudí, ale žiaľ môžu sa stať aj príležitosťou na účelové dezinterpretácie. Je sympatické nakresliť súčasný Kristov obraz, ale iní sa môžu s ešte väčšou vervou (a menšou poctivosťou) pustiť do aktualizácií diabla či Ježišových nepriateľov.
Kto sa podujme na aktualizáciu Ježišovho príbehu, musí o týchto rizikách vedieť. Len tak sa dokáže dostať k jadru, aby sa „prehrýzol“ štýlom biblických podobenstiev, ich poetikou a židovskými, gréckymi, rímskymi a stredomorskými reáliami.
Literárny vedec Martin C. Putna vo svojom užitočnom predslove upozorňuje na to, že nejde o neúctu k tradícii. Práve naopak, je to tradícia stará ako kresťanstvo.
