Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Sledovať prezidentské diskusie, keď sa načrie do témy migrácie, je skutočne frustrujúce. Jeden by si myslel, že ak sa témy migrácie a azylu od roku 2015 stali trvalou súčasťou verejnej diskusie, budú jasné aspoň základné fakty. No opak je pravdou.
A tak niektorí stále dokola operujú číslami 1 500, 11-tisíc či najnovšie 200-tisíc, pričom jedno cez druhé hovoria raz o migrantoch, inokedy o utečencoch, akoby to bolo jedno a to isté. No nie je a ich tvrdenia sa dajú veľmi ľahko vyvrátiť, len tomu treba trochu rozumieť.
Autorka sa už v článku spred pár mesiacov snažila dať (nielen) kandidátom radu o tom, ako hovoriť o migrácii a nebyť pritom za hlupáka. Ak totiž niekto hovorí o „migrantoch“, stojí za to sa ho najskôr spýtať, koho tým slovom myslí. Pretože (a pokojne si to aj vyslabikujme, ak to pomôže) „migrant“ – predstavte si, je len poangličtené slovo „cudzinec“.
Podľa slovenských zákonov, cudzincom je každý, kto nie je občanom Slovenska, čiže aj občan iného členského štátu Únie, ale aj občan krajiny mimo EÚ.
Ak niekto z kandidátov hovorí, že prišlo, či príde XY migrantov, alebo že nebodaj Slovensko zobralo „XY migrantov“, mali by sme najskôr vyjasniť, či myslí „cudzincov“, alebo odkazuje na relokácie (populárne nazývané aj kvóty), čiže myslí žiadateľov o azyl (teda ľudí, ktorých si mali európske štáty rozdeliť).
