Autor je poslanec za Most/Híd a člen Zahraničného výboru NR SR
V uplynulých dňoch som sa dočítal, že Slovensko veru žiadne peniaze na budovanie obrannej infraštruktúry od spojencov nepotrebuje a nechce.
Ministerstvo obrany odmietlo ponuku USA na modernizáciu letísk Čítajte Považujem to za nemúdre stanovisko. Okrem toho, že nás vyčleňuje spomedzi krajín, ktorých sa program môže týkať, ochudobňuje zároveň rezort obrany a rozpočet Slovenskej republiky.
Občanov Slovenskej republiky.
Ohliadnutie za Mečiarom
Už máme s podobnými postojmi historickú skúsenosť. Keď politická garnitúra spred roku 1998 "zabezpečila", aby Slovensko vstupovalo do NATO s výrazným oneskorením za okolitými štátmi z V4.
Zatiaľčo naši susedia získali silné bezpečnostné garancie už v roku 1999, Slovensko ich dobehlo až v roku 2004. Oneskorenie vstupu znamenalo ťažké šrámy na imidži a dôveryhodnosti Slovenska.
To sa prejavilo napríklad v tom, že Slovensko nebolo vnímané ako krajina, kde sa oplatí investovať. V súčasnom ošiali nedostatku tzv. pracovnej sily si už akoby nik nepamätal, že len nedávno nezamestnanosť u nás stabilne vykazovala 20 percent.
Na Slovensku sme vtedy radšej pestovali chiméry svojstojnosti, spoliehanie sa svojich akožepodnikateľov a v bezpečnostnej oblasti kurizovanie s neutralitou a mostom medzi Východom a Západom.
Vydali sme sa tiež do rúk našich susedov z V4, ktorí zrazu mohli ako plnoprávni členovia NATO rozhodovať o najdôležitejšom bezpečnostnom záujme Slovenska. Bez nás.
