Ak chcete podobenstvo na capa záhradníkom, tak developer ako riaditeľ Štátnych lesov je trefa do čierneho. Konflikt záujmov ako hora je zjavný ešte i vtedy, ak pán Hutta vyhovie litere zákona a ukončí iné zárobkové činnosti.

Ak sa v národnom parku už nedá inak - ale dá sa! – len s developerom v riadiacej funkcii, tak by sa žiadalo aspoň pár rôčkov karantény, ktorá je v podobných prípadoch úzus naprieč kultúrnou Európou.
Námietka, že záujem nie je (nebude) o dva roky, ale práve teraz, nezhadzuje, samozrejme, Huttu, ale Matečnej agrorezort.
"Súťaž" s jediným záujemcom a s dvojtýždňovou uzávierkou nemusí by ešte celkom nástenkou, ale razí z nej taká vôňa. Podobne nevoňavo pôsobí aj neočakávaný koniec šéfa bývalého, ktorý priam vnucuje ideu, že s riaditeľom sa nepohodli ťažiari renty z obchodovania s drevom.
Stĺpček je, iste, omylný, ak však z rošády v národnom parku robia Matečná a spol. štátne tajomstvo, tak chrobáky vŕtajú v hlave. Zvlášť ak je reč, všakáno, o rezorte SNS.