Začalo sa to v hlavách ľudí, ale keď sa "židovská otázka" objavila v jazyku národa, bolo jasné, že najtemnejšia éra histórie Slovenska je na spadnutie.
Najprv bol Žid "ziskožravec" a "rozsievač kúkoľa" a potom už otvorene onálepkovaný ako nepriateľ národa. Pripli mu žltú hviezdu a odopreli všetko, čo život robí dôstojným. Pred osemdesiatimi rokmi - to nebolo tak dávno. Väčšina z nás sa narodila v tom storočí.
"Za boha a za národ" vytrhávali svojich spoluobčanov s koreňmi a hádzali ich do ohňa a plynu. Chceli sme veriť, že po tých zločinoch proti ľudstvu sa nadobro stiahli a že tie frázy o nepriateľoch národa, bielej rase a o židovskom sprisahaní sa objavia len v knihách histórie, aby sme nezabudli, ako nebezpečne hlboko môžu ľudia klesnúť.
Lenže v mnohých hlavách je to prítomné opäť a znovu sa to derie do jazyka. Nie tajne v pivniciach, kde si úbohá fašistická subkultúra zbiera a bozkáva nacistické artefakty. Ale verejne. V bezbrehom populizme. V konšpiráciách o Sorosovi, ako tu riadi sprisahanie proti vláde.
Najprv tie slová zaútočia na zdravý rozum a napumpujú frustrácie, aby voliči celkom ochotne vydláždili cestu k neslobode aj cez demokratické voľby. A potom autokrati začnú ukrajovať priamo zo slobody. Vyberajú si platbu za ochranu pred nepriateľom, ktorý v skutočnosti nikde nečíha.
Nemali by sme zanevrieť na tento boj. Lebo fašizmus a ostatné režimy utláčajúce ľudské práva nás dnes už neobsadzujú v rovnošatách s hákovým krížom alebo kosákom a kladivom. Je to invázia cez lož a konšpirácie, strach a nízkosť. Hovoria vám, že nie ste lepší ako oni a sloboda a demokracia vás ohrozia.
Lenže skutočnou hrozbou sú oni.
