Pri pohľade do cieľovej rovinky pred prvým kolom prezidentských volieb si môžeme aj zabilancovať. Víťazov spoznáme až o pár dní, ale nejakých porazených už máme: politické strany, respektíve typickí vrcholoví straníci s takými nudnými vecami, ako sú dlhodobo známe hodnotovo-ideologické postoje a stranícke skúsenosti.
V prednej časti pelotónu sa neobjavil ani jeden typický stranícky kandidát. Dnes to vlastne už málokoho prekvapí, zdá sa nám to normálne, ale v skutočnosti je to anomália, ktorú najlepšie vidno, keď ju porovnáme s minulosťou.
Od prvých priamych volieb pred dvadsiatimi rokmi sa pritom vždy pretekali elitní emisári najsilnejších politických strán či zoskupení – platí to pre Rudolfa Schustera (kandidát SOP, ale nominovala ho celá prvá koalícia Mikuláša Dzurindu), Vladimíra Mečiara (HZDS), Ivana Gašparoviča (po HZDS a HZD akoby člen Smeru), Ivetu Radičovú (SDKÚ) a, prirodzene, Roberta Fica.
