Autor je umelec a publicista
Snaha porozumieť slovenskej politike sa v poslednom čase rovná chôdzi po tekutých pieskoch. Niet sa už pomaly o čo oprieť, čo platilo jeden deň, druhý deň neplatí, hlavní aktéri menia stanoviská ako denné menu.
Fico kandiduje na post ústavného sudcu, aby vzápätí kandidovať nechcel, Danko zvoláva tlačovky, na ktorých hovorí opak toho, čo tvrdil pred niekoľkými dňami, Pellegrini sa raz tvári ako líder, ktorý vie udrieť do stola, aby vzápätí poslúžil Ficovej mašinérii, opoziční lídri najprv podporujú Mistríka, ako jediného, čo má šancu zvíťaziť, aby sa vzápätí mohli postaviť za Čaputovú, ktorá najprv nemala šancu, aby sa vzápätí stala nádejou.
Dosluhujúci prezident Kiska, ktorý najprv odchádzal z aktívnej politiky, nakoniec nikam neodchádza a namiesto spájania síl sa črtá konkurencia pre PS a Spolu, ako aj starú gardu opozičníkov zo SaS a OĽaNO.
