Povedzme, aké Slovensko chceme.
Dnes je deň, keď nás budú musieť počúvať aj tí, ktorí náš hlas v bežné dni ignorujú. Akého prezidenta alebo prezidentku si vyberieme pre túto krajinu?
Chceme človeka s krátkou pamäťou a bez sebareflexie alebo niekoho, kto chápe, že verejný priestor ďalšieho samovládcu už neunesie?
Chceme šoumena pre krčmové slávnosti alebo pokojný a dôstojný hlas, ktorý vie, kedy hovoriť a kedy mlčať? Chceme partnera pre demokratickú Európu alebo generála pre Orbánovu autokratickú armádu?
Chceme protiváhu vláde, ktorá roky pasie spriaznených oligarchov na verejných pastvinách, alebo niekoho, kto ich na slovo poslúchne? Chceme atrapu, ktorá keď v zahraničí prehovorí, tak horkosť hanby zaleje naše líca, alebo chceme silu integrity a intelektu?
Chceme človeka, čo na prvé počutie rozozná pravdu od lži, alebo chceme hyperaktívneho trola, ktorý tieto lži nehanebne šíri? Chceme akoby ďalšieho člena strany alebo niekoho, koho stranícke farby nezväzujú ako putá svojho druhu?
Chceme populistu, ktorý sa hrabe na smetisku vyjadrení, ktoré už o pár dní neplatia, alebo chceme človeka, ktorý s pokojom hovorí aj trpké pravdy, ak nás tie posunú k riešeniu skutočných problémov?
Chceme tu byť doma alebo občasnými hosťami volebných hostín, ktorých hlas zanikne v reve frustrovaných, čo by najradšej vykynožili všetko, čo nechápu, knihy, literatúru, vzdelanie a budúcnosť pre ďalšie generácie?
Aj touto voľbou hovoríme, aké Slovensko chceme. Či umožníme, aby sa mafiánske praktiky nasťahovali aj do prezidentského paláca, alebo ich pošleme na predčasný dôchodok.
Nie sú to len voľby, ale aj referendum o zmene, o tom, kam patríme, čo sú naše hodnoty a kto ich najdôstojnejšie zastúpi.
