Autor je nezávislý poslanec NR SR a bývalý minister kultúry
Úvahy týchto dní budú, pochopiteľne, smerovať priamo k výsledkom prezidentských volieb, k tomu, prečo si Slovensko pravdepodobne zvolí do funkcie prezidenta štátu ženu a, samozrejme, k samotnej osobe víťazky prvého kola.
Výsledky prezidentských volieb sú však aj odrazom a dôsledkom slovenskej straníckej, parlamentnej a vládnej politiky a logicky ovplyvnia ďalší politický vývoj.
Niečo už naznačuje v kampani často skloňované slovo zmena. Používa ho najmä Zuzana Čaputová a z jej úst neznie ako úplná fráza, pretože svojím vystupovaním stelesňuje iný štýl politiky, než na aký sme zvyknutí.
Ak by som to mal zjednodušiť a zároveň vysloviť jeden z dôvodov jej úspechu, tak poviem, že súčasné panoptikum našej politiky, tvorené najmä postavami konfliktných mužov v spektre psychiatrických definícií od narcisa cez mača až po psychopata, stvorilo túžbu ľudí po niečom inom.
A do tejto túžby zapadlo pokojné sebavedomie inteligentnej ženy s pevnými názormi ako jej naplnenie.
Áno, aj nahnevanosť Fica, záchvaty Danka, krikľúnstvo Matoviča, arogancia Sulíka, dvojtvárnosť Pellegriniho, hulvátstvo Harabina a silovosť Kotlebu otvorili pokojnej Zuzane Čaputovej cestu do prezidentského paláca.
Šefčovič nevidí prítomnosť
Kým Zuzana Čaputová sa snaží reprezentovať neagresívnu zmenu, voľby ukázali aj silu opačne orientovanej zmeny, ktorá sa zhliadla v Harabinovi a Kotlebovi. V tejto regresívnej zmene je veľa vzdoru a frustrácie voličov a treba s týmto fenoménom rátať aj v parlamentných voľbách a v tom, že bude tvoriť živý pól našej domácej politiky.
Prezidentské voľby poukázali aj na tretí, upadajúci prúd slovenskej politiky, ktorý sa oproti dvom druhom zmien dá charakterizovať ako status quo.
