Maroš Šefčovič pár hodín potom, ako Zuzana Čaputová vyhrala prvé kolo volieb, naznačil, ako si predstavuje to druhé.
Nebude sa opatrne prehrabávať v témach, ktoré by mohli osloviť voličov Štefana Harabina a Mariana Kotlebu, a zvažovať, či tie sú v súlade s jeho diplomatickou históriou. Ich hlasy chce zbierať kombajnom. Požičaným od Viktora Orbána.
Vyťahuje vari najotrepanejší príbeh z novodobej učebnice populistov a konšpirátorov: migranti a ohrozenie kresťanskej identity čistokrvného národa. Urobil to spôsobom, ktorý by nadvihol jeho európskych kolegov zo stoličiek v Komisii, keďže doteraz Šefčoviča v týchto pózach nepoznali.
Šefčoviča zjavne presvedčili, že si musí vybrať medzi tým, čo doteraz ako komisár reprezentoval, a medzi voličmi extrému. Alebo predstavou Smeru, čo frustrovaný volič chce.
Orbán by sa mohol tešiť, že má ďalšieho partnera na únos Visegrádu zo srdca Európy smerom k východu. Ak sme náznaky pochopili správne a túto agendu myslí Šefčovič úplne vážne, tak ostáva len dúfať, že Orbánova prípadná radosť nebude trvať dlhšie než dva týždne.
