Autor je historik a publicista, pôsobí v Londýne
Problém krajne pravicového terorizmu, zväčša pod vlajkou „bieleho nacionalizmu“, na mnohých miestach rastie do rozmerov toho islamského. Rozhodne to platí pre Spojené štáty, kde úrady uvádzajú, že od pádu dvojičiek zahynulo rukou islamistických teroristov 119 Američanov, zatiaľ čo krajne pravicoví extrémisti ich zabili 106.
Tiež platí, že takmer všetky útoky využívajú výhody sociálnych médií. Brenton Tarrant si do mešít v Christchurchi priniesol množstvo pušiek, no jeho skutočnou zbraňou bola kamera na čele, ktorá naživo prenášala jeho zverstvá.
Napriek všetkému, čo sa vo svete deje, ma správa o takom veľkom teroristickom útoku na Novom Zélande ohromila. Päťdesiat mŕtvych vo dvoch mešitách! Hovoríme o štvormiliónovej krajine, kde sa minulý rok udialo len 35 vrážd. Potom som sa dopočul, že terorista je Austrálčan a už mi to dávalo väčší zmysel.
Som rasista, no a čo?
Nepíše sa mi to ľahko, lebo tam mám blízkych príbuzných, ale Austrália je najrasistickejšou krajinou anglickojazyčného sveta. Ani v trumpovskej Amerike tak často nezačujete otvorene rasistické či protimoslimské poznámky (a začujete ich hodne).
Naopak, Nový Zéland pripomína Kanadu: bezpochyby tam narazíte na rasizmus a protiimigračné a protimoslimské predsudky, najmä na vidieku a vo frankofónnom Quebecu, ale len výnimočne zaznieva otvorene. A mladí ľudia z miest naozaj pôsobia ako farboslepí.
Otázka dňa preto znie: prečo je Austrália taká? Prečo mi dávalo väčší zmysel, keď som sa dozvedel, že ten islamofóbny masový vrah je Austrálčan? Veľkú časť odpovede nájdeme v austrálskych médiách – a nemyslím tým sociálne médiá. Myslím médiá „hlavného prúdu“, najmä tie, ktoré patria do mediálneho impéria Ruperta Murdocha.
