Autor je teológ a spisovateľ
Nie je to nejaká novinka, ženy to mali v slovenskej spoločnosti vždy ťažké a v politike to platilo ešte viac. Spisovateľku Hanu Gregorovú nepustili na vyhlásenie Martinskej deklarácie, práve preto, že bola ženou s politickými ambíciami a Vajanský si podľa legiend pred ňou odpľul.
Biskup Baláž sa zachoval k Ivete Radičovej povýšenecky ako nejaký Borgia, a pred pár dňami si túto úlohu bieleho nahnevaného muža zopakoval arcibiskup Orosch.
Zhodou okolností to bolo v čase, keď sa mohol Bezákov náhradník vyjadriť napríklad k postave Tisa a rastúceho pravicového extrémizmu a takzvaných systémových hnutí Kotlebu a Harabina. Pretože, buďme presní, v slovenskom prostredí predstavujú radikálne hnutia autentický ľudový systém, zatiaľ čo novátori a progresívni ľudia tento svet naburávajú.
Politici na omši v prvom rade
Orosch si vybral, že zaútočí cez fiktívnu agendu na Čaputovú a vzápätí si 800-tisíc tisíc ľudí vybralo, že to, čo hovorí Orosch, je jedno a z údajnej bratislavskej bubliny sa cez noc stal Oktoberfest.
A objavili sa Blanárovia a Zem a vek a drísty o tom, že žena nemá čo byť rozvedená, má ostať doma s deťmi, nemá sa venovať politike, pretože v slovenskom tradičnom systéme je politika pre psychotických, pomstychtivých mužov, ktorí nedokážu nikdy, ale nikdy dobrovoľne odísť.
Je v tom akási úzkosť z erekčnej poruchy, pocit, že už nebudú pre nikoho príťažliví, lebo sú presvedčení, že moc je silnejšie afrodiziakum ako chemtrails namiešané na svätojánsku noc s prachom z Plačkovej mihalníc.
A Čaputová má podľa týchto nešťastníkov ničiť údajné kresťanské a údajné tradície, no keď sa len povrchne pozriete na životný štýl slovenskej politiky, tak nič také kresťanské ani tradičné tam nezazriete.
