Autor je environmentálnym expertom Progresívneho Slovenska a kandidátom do Európskeho parlamentu.
S jarou prichádza Medzinárodný deň lesov (20. marca) a Svetový deň vody (21. marca). No napriek fanfáram ministerstva životného prostredia (MŽP) pre schválenú Environmentálnu stratégiu do roku 2030 je na stav lesov a vody tragický pohľad.
Pôdohospodári versus ochranári
Lesy nám miznú pred očami. A to aj v národných parkoch. Nedávno schválená envirostratégia síce plánuje zvýšiť podiel bezzásahových oblastí v národných parkoch na medzinárodne akceptovanú úroveň, ale až od roku 2030. Otázka je, či bude vtedy ešte čo chrániť.
V čase, keď vedci varujú pred hroziacim masovým vymieraním druhov, náš rezort životného prostredia len jemne hryzká. Situáciu musí zachraňovať Európska komisia.
Brusel, ako hovoria niektorí, nám pomáha zachraňovať naše vlastné prírodné dedičstvo. A to aj preto, že lesy aj v národných parkoch sú v správe rezortu pôdohospodárstva, ktorý kontroluje Slovenská národná strana.
Áno, tá, ktorej sa nepáči, že Komisia vyžaduje od nás dodržiavanie pravidiel, o ktorých spolurozhodovalo aj Slovensko.
A zatiaľ čo sa MŽP príliš nedarí presadiť zoči-voči tlaku pôdohospodárov, jeho organizácie si to kompenzujú obmedzovaním turistov. Napríklad návrhom návštevného poriadku TANAP-u.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že vám zakáže chodiť po rúbanisku z dôvodu ochrany prírody. Kam nemôže turista, môže lesný kolesový traktor. Národný park po slovensky.
