Skutočnosť, že Maroš Šefčovič zrazu ubral na konfrontačnosti a zanechal strašenie „ultraliberálnou agendou“, by sa aj dala kvitovať. Keby to bolo fakt posledné slovo, že sa zrieka nadobro pohonu na voličov Harabina a Kotlebu.

Keďže aplikovaná politológia trvá na tom, že odinakiaľ nemá kde a čo brať, múdrejšie bude počkať si ešte na stredu a štvrtok...
Že by si Šefčovič takto zvýšil úroveň komunikácie, sa však povedať nedá. Od marketingovým odborom predpísanej substitučnej látky sú totiž populistickejšie azda už iba „sociálne balíčky“ SNS a Smeru.
Vzdanie sa imunity je natoľko obohraná téma, že každý, kto ju nanáša, do krvi uráža slovenského voliča, ktorý asi tuší, že imunitu Šefčoviča môže zrušiť akurát vírus HIV, ale nie vzdanie sa.
Cestou je iba zmena zákona, čo je, samozrejme, halucinácia, keďže o ústavnej väčšine na legislatívny akt zasahujúci do práv aj iných politikov nemôže v tejto rozpolarizovanej snemovni ani snívať.