Prerušenie stíhania Jozefa Majského by mohlo rozbúriť vášne, nie je to však až také akútne. Ak teda zdravotné dôvody sú zdravotné dôvody a nie – ako sa občas stáva – kľučka ako obžalovanú „elitu“ dostať z dosahu zákona.

Aj keby Majského negniavila choroba, súdiť niekoho sedemnásť rokov po skutku je paródia na spravodlivosť, ešte aj keď v jeho prípade štát zodpovednosť nenesie.
V lepších právnych štátoch sa pri takýchto enormných prestojoch stíhania zastavujú aj bez zdravotných dôvodov, ak teda nejde o nepremlčateľné zločiny.
Pocity, že opäť niečo zostalo beztrestné, nie sú celkom opodstatnené. Hlavný vinník Vladimír Fruni, ktorému sa vyparili desiatky miliárd korún, si za Horizont a BMB odsedel 12 rokov.
Majský „iba“ ako sup zlietol na mrcinu a polonepriateľským prevzatím sa pokúsil vytunelovať to torzo hotovosti, čo zostalo ešte v pokladnici.
O tri nuly nižšia suma, než s akou čaroval Fruni, poľahčujúcou okolnosťou iste nie je, ale v príbehu Horizontu sa – výnimočne – nedá tvrdiť, že spravodlivosť plače.