Autorka je herečka a kabaretiérka
Do kín dorazil dokumentárny film na háklivú tému eutanázie – dobrej smrti. Bola som oslovená, nech sa k tomu vyjadrím, ale doteraz som to neurobila. Hovorím si, kašlem na to, príliš komplikovaná kontroverzná téma. Je to téma, ktorá nemá odpoveď, môžete mať na ňu iba názor. Ak vôbec.
Ale nejak mi to nedalo pokoja. Film Dobrá smrť vám môže o vás prezradiť viac, ako by ste čakali.

Hlavná hrdinka bola z Anglicka, mala 72 rokov a trpela svalovou dystrofiou. Rozhodla sa požiadať o eutanáziu vo Švajčiarsku, kde je to legálne. Film zachytáva jej posledný rok života, psychickú aj praktickú prípravu na dobrovoľný odchod z tohto sveta, inak povedané asistovanú samovraždu.
Nechápem to!
Ako herečka som mala možnosť „chodiť v topánkach iných ľudí“. Zistila som, že po nejakom čase strávenom v topánkach mojej hereckej postavy som mala vždy tendenciu tú postavu chrániť a obhajovať, nech konala akokoľvek negatívne.
Aj keď som s ňou nesúhlasila ani neschvaľovala jej konanie. Spoznala som ju, chápala jej motivácie, precítila ju. To stačilo. Nepotrebovala som ju viac súdiť ani hodnotiť. Jednoducho som ju prijala a nechala ísť svojou cestou.
Snažím sa, naozaj sa snažím nájsť pochopenie pre akékoľvek ľudské konanie. Keď aj pochopenie nenájdem, tak aspoň súcit a empatiu. Veď každý si musí prejsť tú svoju cestu v tých svojich topánkach, či sa mu to páči, alebo nie.
Tá pani Angličanka ma úplne rozladila! Nerozumela som jej. Cítila som za jej rozhodnutím pýchu. Rozmaznaná babička, ktorá si neváži život!
Spustila som do telefónu, celá bez seba, po vzhliadnutí filmu.