Medzi zhromaždenými na spomienke za zabitým Dobšinčanom neuvidíme miestnych Rómov. Aj keď tí rovnako odsudzujú vraždu, ktorú spáchal opakovane väznený mladík.
Prečítajte si tiež: Boja sa jedni druhých. Vražda ich naučila
Kde prídu kotlebovci s vlajkami a postavia sa ako kluboví vyhadzovači, menšiny vedia, že tu pre nich miesto nie je. Lebo títo straníci chcú, aby bieli smútili za bielymi, čierni za čiernymi. Aby ani náhodou tieto komunity necítili spolu, nemali spoločné trápenia a spomienky.
Preto chodia výlučne tam, kde čierny zabil bieleho, aby mohli väčšine nahovoriť, že len oni ju ochránia. Príbehy z čiernej kroniky – možno oni si vedú bielu kroniku – listujú, aby mohli pribehnúť akože na pomoc.
Ak by teda z krčmy cez volebnú noc vyšla čierna hlava a vrah by po nej udrel, kotlebovci by cez víkend nestáli v Dobšinej. Lebo oni oplakávajú kresťanov zabitých moslimami, bielych zabitých čiernymi, aby tak utužovali nepriechodnosť rozdielov a ničili základné posolstvo humanizmu.
Že každá smrť je strašná a každá je dosť blízka k súcitu.
