Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
Tieto riadky píšem na horách. Skúsení horolezci, turisti a skialpinisti dobre poznajú ten pocit, keď v zlom počasí a pri minimálnej viditeľnosti vyleziete na ťažkú horu, zrazu sa mraky rozostúpia a vrcholy hôr zalejú slnečné lúče, ale nižšie pod vami všetko ostáva v mrakoch a hmle.
Tešíte sa a užívate si to, ale viete, že musíte ísť dole a tá cesta bude náročná, pretože opäť vás po niekoľkých desiatkach, alebo prinajlepšom stovkách výškových metrov čaká dlhý a náročný zostup v hustých oblakoch a hmle.
Dni medzi dvoma kolami prezidentských volieb ponúkajú dostatok dôvodov na podobné zmiešané pocity.
Na jednej strane radosť z výsledku prvého kola a očakávaného konečného výsledku, na druhej strane obavy z toho, čo môžu tieto výsledky znamenať z pohľadu budúcoročných (či tohtoročných?) parlamentných volieb, ale najmä z hľadiska dlhodobejšieho politického a geopolitického smerovania Slovenska.
Výsledok Zuzany Čaputovej je naozaj povzbudivý nielen z hľadiska počtu, ale aj štruktúry jej voličov, pričom najviac asi potešila pomerne vysoká podpora medzi kresťanskými a maďarskými voličmi, ako aj vysoká podpora v takmer všetkých slovenských regiónoch.
Jediné, čo môže Čaputovej konečné víťazstvo ohroziť je, paradoxne, príliš vysoký náskok v prvom kole (a v prieskume medzi kolami), ktorý môže viesť k nižšej mobilizácii jej voličov a potenciálnych voličov.
