Autor je poradcom europoslankyne Anny Záborskej. Článok vyjadruje súkromný názor autora.
V piatok 27. marca 1942 bolo z bratislavského koncentračného strediska na Patrónke eskortovaných 703 židovských dievčat na železničnú stanicu v bratislavskom Lamači. Kráčali v päťstupoch, obkolesené gardistami. Čakal ich transport v nákladných vozňoch do Osvienčimu.
Vlak sa pohol až po zotmení, v každom vozni štyridsať dievčat pritisnutých jedno k druhému, pred studenou marcovou nocou ich chránilo len to oblečenie, ktoré mali na sebe.
Viac ako polovica z nich boli Bratislavčanky a navzájom sa poznali, ale výzvu na deportáciu dostali aj ženy a dievčatá zo širokého okolia, od Záhoria až po Zvolen. Pri príchode ich gardisti okradli a rozdelili do dvoch barakov, ktoré si ministerstvo vnútra na tento účel prenajímalo od Zemského spolku pre starostlivosť o zmrzačených.
“Väčšina mojich priateľov a známych netuší, že z Bratislavy odchádzali transporty smrti.
„
Podľa obžaloby veliteľa tábora v procese, ktorý prebehol po skončení vojny, bolo z Patrónky deportovaných spolu 7800 Židov. Cieľové stanice: Osvienčim, Sobibor, Žilina (tu končili niektoré menšie transporty, ktoré mali naplniť vlaky smerujúce do nemeckých koncentračných táborov v Poľsku), ale tiež pracovné tábory pre Židov na území Slovenska, predovšetkým Sereď.
Polročné fungovanie koncentračného strediska na Patrónke - od okolností jeho založenia až po násilie gardistov a týranie žien a mužov internovaných v tábore podrobne opísala historička Martina Fiamová z SAV. Jej štúdia je verejne dostupná na internete.
Výpovede tých, ktorí deportácie prežili, zaznamenala Nadácia Milana Šimečku. Objekty, v ktorých stredisko fungovalo, dodnes stoja a sídli v nich domov sociálnych služieb a rehabilitačné stredisko pre deti.
Napriek tomu, že som sa v Bratislave narodil a vyrástol, o stredisku som sa dozvedel len náhodou. Väčšina mojich priateľov a známych dodnes netuší, že priamo z Bratislavy odchádzali transporty smrti a že kúsok od rušnej križovatky sa nachádza bývalý „koncentrák“.
Prežili holokaust a zostali žiť na Slovensku Čítajte Z histórie, ktorú návštevníkom svojich internetových stránok ponúka DSS Rosa, je existencia koncentračného strediska úplne vymazaná, akoby tam nikdy nebolo.
Od prvého transportu na trase Patrónka - Osvienčim uplynulo 77 rokov. Možno je načase, aby si Bratislava uctila pamiatku svojich, ktorí sa stali nechcenými a nakoniec zabudnutými.
