Autor pracuje v Českom rozhlase
Veľké množstvo hlúpych názorov ešte nerobí demokraciu – tak by sa dalo zhrnúť takmer tridsaťročné budovanie slušnej spoločnosti na Slovensku. Autorkou tohto výroku je Beatrice Webbová, britská ľavicová intelektuálka zo začiatku 20. storočia.
Nedokonalá demokracia prežila napriek Mečiarovi, Slotovi, Ficovi, Dankovi, oligarchom aj čistým mafiánom a ďalším, ktorí sa ju snažili zničiť jednotlivo aj "v nebezpečnom zoskupení“. Prežila len o dekádu menej ako socializmus, ktorý strážili sovietske tanky.
Politikom navzdor
"V strednej Európe si možno predstaviť rad nepekných kombinácií. Rýchle striedanie vlád alebo aj režimov, ktoré za sebou zanechajú jedinú výraznú stopu, totiž takmer úplné rozčarovanie, je rovnako možné ako vznik nových mocenských monopolov, spätých s trvalým zmätkom a dezorientáciou.“
Tieto slová napísal v roku 1990 sociológ a politológ Ralf Dahrendorf. Jeho kniha Úvahy o revolúcii v Európe vyšla zopár týždňov po páde komunistických režimov v Československu a sovietskom bloku.
"K slobode nevedie žiadny nevyhnutný chodník ani žiadna kráľovská cesta. Všetko je v každej fáze ohrozené a môže zlyhať. Dostať sa k cieľu vyžaduje aj dávku šťastia. O mnoho prídeme pod vplyvom nešťastných hviezd či bojovných susedov, alebo preto, že sa v pravej chvíli neobjavia praví ľudia.“
To všetko si slovenská aj česká spoločnosť užili vrchovato. Vždy bolo dosť dôvodov na zúfalstvo a len občas svitla nádej. Nevyšliapanými cestami kráčala, potkýnala sa a z kolien vstávala slovenská demokracia.
Neprialo jej šťastie, neobjavili sa tí praví ľudia. A tak to išlo tridsať rokov od únosu prezidentovho syna a vraždy Róberta Remiáša po vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Od „Lukašenka na Dunaji“ k vstupu do NATO, Európskej únie, Schengenu a eurozóny. Od „S Pánom Bohom, idem od vás, neublížil som, neublížil som vás…“ po „Pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam.“
