Skúsme si pomôcť nie príliš elegantnou analógiou.
Predstavte si, že sa živíte pečením rožkov. Lenže z každého rožka si chce ktosi odhryznúť, považuje za svoje sväté právo mať možnosť ochutnať, a až potom sa rozhodnúť.
A chce, aby podobné degustačné kúsky zostali navždy prístupné pre všetkých. Ak by ste boli tým pekárom, asi by ste chceli mať právo slobodne sa rozhodnúť.
A teraz situáciu skomplikujme: teoreticky toto právo máte. No na trhu je monopolný supermarket, ktorý vás núti z každého rožku kúsok odrezať.
Ktorý od vás tento kúsok vyžaduje, aby ho mohol ponúkať svojim zákazníkom s odkazom, že ak im chutí, nech idú k vám do vašej predajne... alebo ochutnajte u nás radšej kúsok z čohosi iného.
A keďže je to monopol, pekár prakticky nemá na výber: môže sa buď prispôsobiť pravidlám, alebo sa vzdať (nevraviac o poplatkoch za lepšie miesto na pulte).
Ak teda nerozumiete, o čo vlastne ide pri novej eurosmernici o autorskom práve, pomôžte si nejakým podobným príkladom. Je to komplikované, má to mnohé nuansy a kopu iracionality.