Niežeby o tom mohli byť oprávnené pochybnosti, ale ak niekto predsa len pestoval nádej, že premiér Peter Pellegrini prekročí svoj tieň a niekedy sa zachová ako predseda vlády, môže s tým prestať.
Svojím mlčaním po koaličnej rade, ktorá mala rozseknúť údajnú krízu, nám dal zelenú, aby sme ani len nepredstierali, že mu priznávame nejakú autoritu.
Dal najavo, že každý deň formálneho výkonu premiérskej funkcie je mu milší ako zachovanie osobnej integrity a dôstojnosti.

Nevieme, čo sa za zavretými koaličnými dverami stalo, ale fakty sú prosté: SNS realizuje vlastnú zahraničnú politiku, diktuje ju okrem ministerstva obrany aj Miroslavovi Lajčákovi a premiérovi odkazuje, že je bezvýznamný, náhodne nominovaný pajác.
A Pellegrini na to reaguje slovami, že pád koalície „nateraz“ vylučuje. Čiže ak mu to prikáže Robert Fico, je ochotný všetko uvedené strpieť.