Keď Pellegrini v novoročnom prejave, ktorým „vyvažoval“ kritického Kisku, hovoril o krajine rozdelenej múrom, myslel tým asi situáciu po kuciakovských protestoch.
Tento motív ďalej rozvíjala aj Šefčovičova kampaň, v ktorej sa kandidát ohradzoval proti deleniu na "slušných" a "neslušných" a žiadal zmier.
No súčasná situácia ukazuje – či už veríme, že kríza je autentická, alebo hraná –, že zlom vedie samotnou koalíciou a zasahuje hlboko do strany Smer.
Aha, rozišiel sa ich voličský tábor medzi Šefčoviča a Harabina. Rozpáraná je zahraničná politika medzi Lajčáka a Blahu (nie, to sa nevolá názorová rôznorodosť).
Koaličné návrhy odsunuli, premiér zatiaľ predčasné voľby vylúčil Čítajte Fico, Číž či Blaha pasujú skôr k Dankovi, kým ten sa snaží vytlačiť mimo vplyvu Lajčáka, Kažimíra aj Pellegriniho.
Každý z trojice sa od SNS dočkal horkej sliny. Z Lajčáka v kauze „Marrákeš“ národniari vyrobili na téme dohody o migrácii dobre že nie vlastizradcu. S Kažimírom odmietli debatovať, lebo vraj už má byť v NBS. Pellegrinimu teraz odkázali, že nie je ich premiér.
Toto kádrovanie koaličných partnerov si SNS odskúšala najprv pri Moste-Híd. Žitňanskej zarúbala cestu do zrekonštruovanej vlády – počuli sme rovnaký argument ako teraz pri Čaputovej, že je „ultraliberálka“.
