Cez prezidentské debaty sa toho nareční až hanba, takže je namieste pýtať sa, čo z nich vlastne divákovi pomáha vybrať si svojho kandidáta.
Na ilustráciu sa obzrime päť rokov dozadu: čo také zaznelo, že by nám to pomohlo vybrať si medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom?
Fico varoval pred „zahraničnopolitickým dobrodruhom“, úžerníkom a scientológom a tváril sa pripravene.
Kiska volal po zmene a hovoril, že v Dobrom anjelovi videl ľudské utrpenie, a tak by malo byť prioritou zdravotníctvo. Nič z toho by nám však nepomohlo vybrať si „svojho“ prezidenta.
Áno, Kiska sa ako prezident snažil forsírovať témy spoločenskej emancipácie Rómov a hľadania riešení pre školstvo či zdravotníctvo, ale jeho vplyv je v tomto žánri nulový až malý.
Inak to nie je ani dnes v prípade Maroša Šefčoviča a Zuzany Čaputovej.
To nie je výčitka Šefčovičovi, Čaputovej, Kiskovi ani Ficovi. O najdôležitejších prezidentských aktoch, to jest o konkrétnych personálnych rozhodnutiach, sa debatovať v zásade nedá, lebo o nich ešte nevieme.
