Autor je bývalý belgický premiér, je predsedom Aliancie liberálov a demokratov Európskej skupiny (ALDE) v Európskom parlamente.
Keď členské štáty hľadajú investičný kapitál a zdanlivo lukratívne obchodné ponuky, nesledujú vždy spoločný európsky záujem. Toto sa týka najmä Číny. A treba povedať, že členské štáty, ktoré pestujú vzťahy s Čínou na unilaterálnej úrovni, ohrozujú seba aj zvyšok Európy.
Je pravda, že doteraz bola snaha určiť spoločnú pozíciu EÚ k Číne obmedzená. Boli sme rozptýlení nekonečnou ságou brexitu a technologickými hrozbami, preto si európski lídri nenašli čas diskutovať mnohé iné dôležité záležitosti.
Napriek tomu lídri pred nadchádzajúcim summitom EÚ - Čína, ktorý sa uskutoční 2. apríla, hľadali spoločný prístup k Číne na stretnutí v Bruseli, keď riešili riziká, ktoré plynú z rozhodnutia talianskej vlády podporiť iniciatívu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga nazvanú “Nová hodvábna cesta” (BRI).
Taliani otvorili dvere
Varovanie nebolo vypočuté. Hneď na druhý deň talianska populistická koalícia privítala prezidenta Si v Ríme a podpísala memorandum o porozumení s Čínou, čím jednoznačne porušila záväzky k zvyšku EÚ. Bohužiaľ, talianske rozhodnutie účastniť sa na vlastnú päsť projektu Hodvábnej cesty nielen podrýva spoločný vplyv Únie v prístupe k Číne, ale tiež vyústi do horšej dohody pre samotných Talianov.
Podporia Taliani čínsku Hodvábnu cestu? Čítajte Taliansko nie je prvá členská krajina EÚ, ktorá túto vlajkovú loď čínskeho infraštruktúrneho programu podporila podpisom, no je to najväčšia európska ekonomika, ktorá tak urobila a prvá krajina spomedzi G7. Nedá sa pochybovať, že tento prístup talianskej vlády znamená prielom pre prezidenta Si a problematický krok pre Európu.
