Milan Kopecký je prekladateľ
Olivia Laing: Mesto osamelosti, Inaque, 2019.
Krásne sú. Obálky Barbory Šajgalíkovej, tie s čiernobielymi fotografiami a veľkými farebnými písmenami, ktoré od minulého roka zdobia nerománové knihy vydavateľstva Inaque z edície Pandora. Evokujú mondénnu aristokraciu prestížnych ženských časopisov, aké u nás nedostať.
Čerstvá novinka Mesto osamelosti od britskej spisovateľky Olivie Laingovej je ladená do modrej (a komplementárnej žltej, ktorá na vás, len čo otvoríte knihu, vyskočí z predsádky ako podšívka jarného kabáta) s titulnou fotografiou oceľového mosta na ulici americkej metropoly, zrejme New Yorku.
Keby sme si odmysleli moderné autá zaparkované pri obrubníku, pokojne by to mohol byť New York zo začiatku minulého storočia, mokrý a podvečerne hnedý, prebitý nitmi, prikrmujúci dlhé šory svojich krízou postihnutých obyvateľov polievkami za cent alebo za nič.
Obraz odcudzenia a kovového chladu v meste, ktoré je také veľké a ponúka toľko možností, že sa môže zdať nepredstaviteľné, aby sa v ňom niekto cítil sám, aby nevedel nájsť spriaznenú dušu a bál sa vyjsť z bytu.
Olivia Laingová toto všetko zažila, keď sa nie tak dávno prisťahovala z Británie za novou láskou do Ameriky, a po náhlom ukončení vzťahu jej zostali iba štyri steny samoty vo veľkom a cudzom meste, kde si nebola schopná ani len objednať kávu spomedzi jej aktuálnych krycích označení na ponukovej tabuli bistra.
Mesto osamelosti je záznam z tohto obdobia, kniha o samote, ako ju vnímala autorka a ako ju v svojej tvorbe reflektovali štyria americkí výtvarníci, excentrické figúry, u ktorých jedinečnosť neraz splýva s osamelosťou, navzájom sa menia, ovplyvňujú a podmieňujú.
Ako Arthur Rimbaud v New Yorku
Isteže je New York osamelý, ako by mohol nebyť? Všetky veľké mestá sú také, veď preto sa do nich sťahujeme, aby sme mohli byť sami so sebou; vieme totiž, že dav nám dá pokoj, dav od nás nič nechce.
Laingovej romantický poryv sa v skutočnosti skončil ešte skôr, než sa vydala za domnelým snúbencom do Ameriky – rozišiel sa s ňou na diaľku –, no napriek tomu nezmenila plán a odletela za veľkú mláku aj tak.
Byť sama. Prechádzať sa neznámymi ulicami v neznámom meste, poňať sklamanie v láske ako začiatok novej životnej etapy, tráviť noci bezcieľnym reťazovým preklikávaním fragmentov na YouTube.
