Predvolebná kampaň pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, a teda definitívny súboj o charakter krajiny sa začal prakticky niekoľko sekúnd po víťaznom prejave Zuzany Čaputovej.
Na pódium krátko po nej vyšli Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý a pokúsili sa preliať časť jej úspechu aj na svoje strany Progresívne Slovensko a Spolu. Smer sa snaží opäť vyzerať ako víťaz, kritizuje ho za to vlastný podpredseda. SaS sľubuje, že je pripravená prevziať zodpovednosť za krajinu, ale vo voľbách nemá šancu vyhrať. A do hry vstupuje Andrej Kiska, ktorému prieskum ukázal obrovský volebný potenciál.
Výsledky prezidentských volieb a dáta, ktoré priniesli prieskumy s nimi spojené, ponúkajú dôležitý pohľad na to, čo čaká slovenskú politickú scénu najbližší rok.
Opozičné strany, mimoparlamentné, z ktorých vzišla Čaputová, aj parlamentné, ktoré ju napokon podporili, dnes môžu oslavovať jej víťazstvo v prezidentských voľbách. Ale charakter budúcoročných volieb je zásadne rozdielny a nedá sa predpokladať, že podpora Čaputovej či Šefčoviča sa porovnateľne preleje medzi vládne a opozičné strany.
A čo je najpodstatnejšie, vládu po parlamentných voľbách zostavuje až na malé výnimky víťaz. Tým je na základe prieskumov straníckych preferencií stále Smer, pred druhým má náskok desať percent, ale aj keby, tak tým druhým sú fašisti z ĽSNS, s ktorými sa začal intenzívne zbližovať.
Čaputová je víťazkou, ale čo teraz čaká krajinu? Čítajte Facka od voličov Ficovi
„Z týchto volieb, na rozdiel od opozičných parlamentných strán, vyšla strana Smer-SD posilnená,“ napísal v nedeľu svoje oficiálne stanovisko aj Smer.
Volič nemá rád porazených, a tak základnou komunikačnou stratégiou každej strany po voľbách je nájsť v súboji o interpretáciu výsledkov aspoň nejaké čiastkové víťazstvo. V prípade Smeru je to márny pokus.
Viac ako polovica opýtaných pred druhým kolom, ktorí nevolili Maroša Šefčoviča, Focusu povedala, že mu nemohli dať hlas práve pre jeho spojenie so Smerom. Agentúra AKO v sobotu priniesla prieskum dôveryhodnosti politikov, v ktorom 79 percent respondentov označilo Fica ako nedôveryhodného, a v tejto kategórii obsadil prvú priečku.
Kritika od Kažimíra
Fico je prekliatím Smeru, lebo pre voličov on zosobňuje Smer, ale je to práve on, kto ťahá Smer ku dnu. Prezidentské voľby ukázali, že veľká časť spoločnosti jednoducho nechce voliť nič s ním spojené. Zároveň však strana nemá silu ani vôľu ho vymeniť, pretože za neho stále nemá alternatívu.
A tak všetci, ktorí sa so straníckym smerovaním rozchádzajú, namiesto zápasu o reformu Smeru radšej odchádzajú na posty mimo politickej exekutívy. Urobil tak pred rokom niekdajší minister kultúry Marek Maďarič, ktorý neskôr opustil aj stranu, minister financií Peter Kažimír sa už o mesiac poberie do Národnej banky Slovenska.
Cez víkend sa však zmohol na ojedinelú vnútrostranícku kritiku a Smeru odkázal, že prezidentské voľby prehral.
„Ako by mohla byť najsilnejšia politická strana v krajine posilnená volebným procesom, v ktorom aby neuškodila vlastnému kandidátovi, nemohla sa k nemu ani naplno prihlásiť," vyhlásil Kažimír.
Na druhej strane opakovať mantru, že je na vzostupnej trajektórii, nemusí zodpovedať realite. Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa aj napriek všetkým škandálom drží nad 20 percentami, naposledy v prieskume Focusu na konci februára dosiahol 21,2 percenta.
Zisk vo voľbách môže byť nižší, ak sa potvrdia zákulisné informácie o narastajúcej nespokojnosti v strane a úvahy o vzniku nového „sociálnodemokratického“ subjektu.
