Autor je politológ a pedagóg
Po prvom kole ešte urny nestihli vychladnúť, keď sa Maroš Šefčovič, profesionálny diplomat a obhajca programu európskych socialistov, za noc prevtelil do role obhajcu tradičných nedeľných rezňov a patriarchálnej dedovizne.
Zahral rolu človeka, ktorý sa azda aj za prijatie do KSČ a na MGIMO modlil k svätému Jozefovi, patrónovi proletariátu. Preukázal maximálnu ohybnosť postojov, zlý jazyk by povedal niečo o oportunizme alebo hochštaplerstve.
Rovnaké, ba aj horšie, pokrytectvo by sme vedeli vypichnút u Harabina, Kollára, Kotlebu či mnohých ďalších politikov.
Treba aj emóciu
Vyvyšovať sa nad voličmi, čo údajne nevidia také očividné pokrytectvo, môže niekomu robiť dobre, ale je to úplne zbytočné. Voliči pokrytcov totiž nie sú takými hlupákmi, za akých ich mnohí majú.
Oni nepotrebujú počuť, že ich vyvolení si protirečia, často veľmi dobre tušia, čo sú ich favoriti zač. Buď im to neprekáža, alebo im to rovno imponuje, lebo je to v súlade s tým, že títo ľudia sú "niekto", oni "môžu, keď vedia, ako to chodí".
Rozhorčenia o Šefčovičovom obrate a popretí hodnôt sa tak trochu míňali účinkom. Podobne ani relatívny úspech Štefana Harabina nedokázali nahlodať všetky známe skutočnosti o jeho politickej minulosti, sudcovskom pôsobení a rozhodovaní.
Použijúc poučky z rétoriky, tieto sťažnosti používali logos, kde u ľudí pri rozhodovaní oveľa viac zaváži ethos a - predovšetkým - pathos rečníka.
Podstatný tu nie je rozumový rozpor, nie je dôležité hľadanie logických nezhôd, argumentačnej nekonzistencie, pointou vo voličskom rozhodovaní nie je nikdy jedným slovom len „logos“. Podstatným tu je aj to, čo ich kandidáti hlásajú a ako sa svojej deklarovanej roly zhostia, ako túto rolu „precítia“.
Určite neuspeje v politike nik bez dobrého „ethosu“, čiže povahy a dôveryhodnosti, ktorú mu však môže dodať aj reputácia profesionála, diplomata, znalca alebo aj skúseného právnika či sudcu.
Podstatný tu tak je najmä „pathos“, čiže schopnosť rozpovedať, vyvolať emóciu, naviesť, zaujať, vzbudiť vášeň, presvedčenie, dodať pocit spolunáležitosti.