Po prehrách z roka 2014 a neskôr aj v župných a komunálnych voľbách zostane už navždy záhadou, načo potreboval Smer silou-mocou „svojho“ kandidáta na prezidenta. (V Česku nepostavila do priamej voľby vlastného človeka ani jedna parlamentná strana.)
Odpoveď, že Šefčovič bol jediná šanca, ako dostať na súd do Košíc predsedu, je ako uliata na 1. apríla.
Na Šefčovičovu prehru má Smer veľa názorov, Fico mlčí Čítajte Meno Smeru je porážka. Môžu si ho dať pomaly pod copyright a zavesiť za chvostík namiesto sociálna demokracia. Na čom nič nemení ani propaganda o druhokolovom náraste hlasov za Šefčoviča, o ktorom je pravdou, že víťazke nebol rovnocenným súperom ani v jednom z kôl.
Vyhlásiť, že sme svedkami konca „najúspešnejšej strany“ (Fico), by však bola chyba. Dvadsať percent je menej ako štyridsať, avšak na slovenskej scéne stále víťazná cifra.
Pričom ani tvorba volebnej koalície s elektorátmi Kotlebu a Harabina sa nesmie podceňovať, aj keď teraz ešte nenaskákali za Šefčoviča. Čo nebolo, môže byť. Najmä ak predseda Fico vyžaruje všetkými pórmi tela o hlasy z akého revíru sa uchádza.
