V normálnych demokratických krajinách existuje nepísaná spoločenská dohoda o vzťahu politikov a ľudí.
Voliči vo voľbách požičajú časti moci politikom. Za to očakávajú, že politici budú prinajmenšom predstierať snahu dodržiavať pravidlá spísané v zákonoch a ak už nedokážu život v krajine zlepšiť, aspoň nebudú aktívne škodiť.
Potom sú krajiny, kde je vo vláde SNS. Krajiny, v ktorých strana zodpovedná okrem iného za školstvo, obranu a prosperitu farmárov strávi mesiace tým, že presadzuje zákon, o ktorom vie, že nebude fungovať.
Odvod pre veľké reťazce bol od prvého momentu v rozpore s pravidlami Európskej únie a v SNS to takmer určite vedeli.
Napriek tomu zákon pretlačili, čo reťazce spokojne použijú ako argument na vysvetlenie zvýšenia cien pre koncového zákazníka. SNS teda namiesto toho, aby rozmýšľala o tom, ako pomôcť ľuďom vyrábajúcim potraviny, strávila veľa času a energie tým, že vymýšľala nefunkčný zákon.
Keď zistili, že niekto v Bruseli (zjavne na rozdiel od slovenských poslancov) číta zákony schválené v našej krajine a rozmýšľa nad tým, či neporušujú pravidlá Únie, zareagovali dankovsky. Inšpirovali sa cudzím návrhom zákona a svoju legislatívnu vlajkovú loď za deň potopili.
