Autor analyzuje dianie v slovenskej makroekonomike a na finančnom trhu od roku 1997.
Pri hlasovaní vo voľbách ide o peniaze – aj tak možno parafrázovať porekadlo, že počas hlasovaní v parlamente sú ohrozené peňaženky voličov.
Druhý obchodný deň po zvolení novej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej priniesol aj neprehliadnuteľný pozitívny ohlas na slovenskom a európskom finančnom trhu.
Barometrom trhového vnímania rizika krajiny (tak ekonomického, ako aj politického) je obchodovanie s jej štátnymi dlhopismi, najmä vývoj rizikovej prirážky (zvýšenie úroku oproti bezrizikovej sadzbe) a objem dopytu investorov v primárnych aukciách (keď nakupujú dlhopisy priamo od štátu, nie od iných držiteľov na sekundárnom trhu).
Čo sa udialo na trhoch
Kým sa v pondelok po voľbách slovenské sociálne médiá tešili z masívneho ohlasu svetovej tlače vrátane titulkovej fotografie v britskom denníku Financial Times, tím Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) pod vedením Daniela Bytčánka sa duchaprítomne rozhodol pretaviť mimoriadne pozitívny medzinárodný ohlas na peniaze – na ušetrené peniaze pri obsluhe štátneho dlhu (a teda aj ušetrené peniaze za úroky ).
Neradno pritom zabúdať ani na to, že úročenie pôžičiek štátu je odrazovým mostíkom na to, aké úročenie sa pri porovnateľných splatnostiach požaduje od rizikovejších, súkromných dlžníkov z danej krajiny.
