Autor je publicista a prekladateľ
Z toho, ktorá politická strana je proti čomu, by sa pomaly dalo urobiť bingo. Konečne však hádam prišiel čas, aby sme boli za niečo. Sláva a trikrát hurá, žiada sa povedať.
Problém nie je v tom, ak hovoríte, že by Robert Fico mal skončiť v base – napokon, ak s tým už rovno nesúhlasíme, dá sa o tom prinajmenšom diskutovať.
Problém je v tom, že ak neustále kritizujete všetkých a všetko, nakoniec ste to, čo robíte: kritik. Bárs aj máte riešenia, zaniknú v silných slovách, veľkohubých vyhláseniach a neustálej morálnej panike.
Niežeby morálna panika nebola na mieste, len unaví. Každý je proti niečomu: SaS proti Ficovi, Smer (najnovšie) proti liberalizmu, fašisti proti Únii a konzervatívci – pravda, nie všetci – proti rozvratu rodiny. Igor Matovič s Borisom Kollárom sú hocikedy proti hocičomu.
Všetci sú proti niečomu. A kto je za čo?
Vízia & koncepcia
Toto je ten problém: nech má aj Matovič tisíckrát pravdu (napríklad so Šufliarskym), je výlučne poslom zlých správ. Jeho existencia je večný spor, večná panika, po jeho odhaleniach zúrite ešte viac ako pred nimi.
Kým sa urazí, treba povedať, že sa to vonkoncom netýka len jeho: už sa ani nedá zrátať, ako dlho v slovenskej politike neexistujú plány. Vízie. Koncepty. Akoby v momente, keď Fica zbavíme moci, zmizli všetky problémy. Nezmiznú. Čo potom?
Je to zásadná výčitka.
