Prognostikom tvrdého brexitu – a že ich bolo v EÚ neúrekom – včera došiel hlas. Mayovej žiadosť o odklad do 30. júna znamená, že odchod bez dohody nemá v Londýne dosť politickej podpory a padá dole v hierarchii riešení. Darmo sama premiérka menovala hard verziu ako zo všetkých zlých pre ňu ešte najprijateľnejšiu.
Iste, práve o 30. jún sa pred desiatim dňami Mayová už raz uchádzala (a namiesto toho si odniesla alternatívu 12. apríl/22. máj). Zásadný rozdiel je však uskutočnenie európskych volieb aj v Británii, s ktorými vo väzbe na koniec júna tentoraz už súhlasila, keďže uznala argument Tuska-Junckera, že keby v europarlamente nereprezentovaní Briti boli v Únii, legitimita celej eurovoľby by bola právne napadnuteľná.
Teda, uznať to musela, keďže cez túto čiaru nešiel vlak. Nešiel, ešte i keď (autorská) dilema, či napadnuté voľby sú horšia vec než tvrdý brexit, je celkom podnetná.
