Autor je historik a publicista, pôsobí v Londýne
Nemalo by nás prekvapiť, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu tri dni pred parlamentnými voľbami vyhlásil, že sa chystá anektovať všetky židovské osady na okupovanom západnom brehu.
Napokon, všetci ostatní poslanci jeho strany Likud v Knessete už povedali to isté. A predsa nás to prekvapilo.
Netanjahu také vyhlásenia doteraz odmietal, pretože ako predseda vlády by z toho urobil oficiálnu politiku a anexia dobytého územia je podľa medzinárodného práva nelegálna. (Izrael západný breh obsadil v roku 1967 a odvtedy ho okupuje.)
Tradičnou izraelskou politikou je kolonizovať čo najviac územia židovskými osadníkmi, no trvať na tom, že sú otvorený rokovaniam a mierovej dohode.
Palestínčania majú smolu
Prirodzene, nikdy to nemysleli vážne. Zhruba pätina obyvateľov západného brehu a v rovnakom čase dobytých priľahlých častí východného Jeruzalema sú dnes židovskí osadníci, ovládajú však 42 percent územia. Takéto investície nerobí nikto, kto pripúšťa, že v budúcnosti územie vráti Palestínčanom.
Nejasné právne postavenie židovských osád, paradoxne, umožňuje ich rozširovanie, zatiaľ čo z anexie osídlených území by implicitne vyplývalo uznanie, že zvyšok pôdy patrí Palestínčanom, ktorým by ju už nemohli vziať.
Nevraviac o tom, že takto môžu západní spojenci a podporovatelia Izraela jeho konanie ignorovať.
