Niežeby sme si niečo chceli idealizovať, ale spôsob, akým Nemci zvládli miliónovú imigračnú vlnu, vyvoláva prinajmenšom úprimný rešpekt.

Nenaplnili sa čierne scenáre o tom, ako Merkelová s potupou opustí verejnú službu, zatúlaných percent SPD sa namiesto AfD či Die Linke ujali liberálni Zelení a namiesto explózie násilia Nemecko registruje historicky najnižšie čísla kriminality.
Nikto nechce povedať, že recept na šťastie znie naložiť si na chrbát milión žiadateľov o azyl z Blízkeho východu. Nie.
Je úplne prirodzené a normálne, že je to takpovediac práca navyše.
Zvládnuť ju stojí nesmierne množstvo politického aj finančného kapitálu, personálnych kapacít, ktoré zasa musia chýbať inde, a najhoršie je, že problémy vzniknú, aj keď všetko urobíte najlepšie, čiže zlomyseľnému výsmechu, že si ľudskosťou kopete hrob, sa aj tak neubránite.
Práve toto je na nemeckom príbehu najinšpiratívnejšie. Na smiech totiž sú tí, čo sa tvárili, že kríza sa dá zvládnuť len sebectvom.