Josef Beránek-Ladislav Heryán: U Božího mlýna. Vyšehrad 2018
Nejde o tie mlyny, ktoré vraj pracujú pomaly a isto. Český publicista Josef Beránek sa rozprával s Heryánom v undergroundovej kaviarni na rohu jednej z vinohradských ulíc. Heryán sa tam zdržiava pravidelne. A rád – je o jeho „obľúbený kostol“.
Nezávislý lokál je príznačnou ukážkou štýlu tohto kňaza. Pohybuje sa na hrane a búra predsudky. Máva bohoslužby na rockových festivaloch a zo slovenskej hudobnej scény najlepšie pozná Živé kvety. Komunikuje s rôznorodým prostredím, nebojí sa a prináša vlastnú invenciu.
Kniha zo zabehnutej edície Vyšehradu sa v českom prostredí presadila napriek respondentovi, ktorý by teoreticky mohol vyvolávať anticirkevnú emóciu. Salezián, rocker a biblický teológ však ignoroval nepekné klerikálne spôsoby. Rozhovor získal príjemnú, civilnú a osobnú atmosféru.
To osobné nebýva v prípade duchovných samozrejmosťou. Často sa až príliš stotožnia so svojou rolou. Sú kazateľmi a učiteľmi, ktorí od rána do večera rozprávajú o hriechoch, ale nie tých vlastných.
Samozrejme, nemajú problém s pátosom (až slávnostne) vyhlásiť, že sú hriešnici, ale vždy to robia bezpečne – bez podrobností a konkrétneho pokánia. V spovedniciach očakávajú otvorené duše veriacich, ale oni tú svoju zamykajú na tisíc zámkov uväznení v najhlbšom strachu a neslobode.
Je pohodlné spoľahnúť sa na auru posvätnosti a výnimočnosti. Zachrániť si vo vznešenom poslaní vlastné meno, sny a tvár je výnimočný výkon. Heryán to dokázal, a tak je takmer nemožné vzdorovať jeho čaru.
Dva polčasy
Heryánovo detstvo v severomoravskom mestečku sa odohrávalo v tých najvšednejších kulisách reálneho socializmu. Navonok tichý chlapec sa „utrhol“ len pri gitare, foglarovkách a mayovkách.
Z domu poznal iba minimálne náboženské tradície bez odhodlania konfrontovať sa so štátnym ateizmom. K Bohu si chodníček vyšliapal sám a v časoch prípravy na vstup do saleziánskej kongregácie bez vedomia rodičov.
