Autor je výskumník Karlovej univerzity v Prahe a Komenského univerzity v Bratislave. Je autorom knihy Koniec strednej Európy?
Množenie „demokracií s prívlastkami" predstavuje pre demokratické inštitúcie osobitú hrozbu. Konkrétne tým, že sa fanúšikovia "prívlastkov" úplne nelúčia s ideou demokracia, len jej zvnútra do jej "DNA" implantujú vlastnú "mutáciu", čo do veľkej miery pripomína vírus v bunke.
Takto využívajú skutočné problémy a konflikty, ktorým musia demokracie čeliť. Patrí medzi ne protirečenie globalizácie a národného štátu, konflikt na pravo-ľavej či liberálno-konzervatívnej osi vrátane citlivých tém ako rodina, rod či sexualita, aj sociálna a ekonomická nerovnosť.
Prineste protilátky
Aké protilátky máme k dispozícii? V prvom rade si "politické telo" musí v plnom rozsahu uvedomiť príbuznosť ruských a maďarských "prívlastkových vírusov" a vyhnúť sa sympatizovaniu ich ideologických základov.
“Toto nie je súboj konzervativizmu a liberalizmu, ale demokracie a autoritárstva.
„
V skutočnosti si tu vyberáme medzi demokraciou a autoritárstvom, nie medzi „ľavicou" a „pravicou", ako vám to prezentujú fanúšikovia prívlastkov.
Po druhé, tí, čo sa snažia udržať maďarskú vládu v istých medziach (vrátane EÚ), by mali jasne rozlišovať medzi ideológiou a demokratickými inštitúciami a procesmi. Ideologická kritika Orbána umožňuje preladiť spor do "kultúrnej vojny" a prezentovať sa ako európsky nositeľ "tradičných hodnôt".
Z "iliberálnej demokracie" sa stalo ohnisko Orbánovej politickej ideológie. Iróniou osudu si ten výraz požičal z politológie, kde sa pôvodne využíval ako kritické označenie.
Orbánove rečnícke manipulácie s tým výrazom v mnohých smeroch zodpovedajú takmer o desaťročie staršej ruskej doktríne "suverénnej demokracie". Tento koncept do ruskej politickej diskusie v roku 2006 priniesol Vladislav Surkov, "sivá eminencia" a Putinov hlavný ideológ druhej polovice nultých rokov.
