Pred vyše sto rokmi bola miera prerozdeľovania len asi desať percent. Štáty mali k dispozícii zhruba desatinu prostriedkov, ktoré vyprodukovali domácnosti a firmy. Číslo kopírovalo feudálnu prax, keď roľníci odovzdávali desiatok svojmu panstvu. Tradícia desatiny siaha až do Starého zákona.
Dnes je všetko inak. Štát prerozdeľuje 39 percent hrubého domáceho produktu. Z každého vytvoreného eura si vláda vezme a prerozdelí 39 centov.
Na systéme divide et impera sa podieľajú aj sociálna a zdravotné poisťovne. V praxi to znamená, že z každého eura, ktoré zaplatí zamestnávateľ, zostane zamestnancovi 47 percent.
Ďalšie peniaze si od podnikateľov vezme štát vo forme poplatkov a odvodov. Summa summarum, ide o obmedzovanie slobody. Až sa chce citovať klasika. „A ty, mor ho! Hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu.“
