Malá Nelka nechce, aby ju mama odprevádzala až do šatne školy. Chce tú cestu od auta po bránu prejsť sama. Obzerá sa, či mama dodržala sľub a či ju tajne nesleduje.
Nebež. Pekne sa pozdrav. Buď poslušná. Odpovedz na otázky. Netykaj učiteľom. Nestrať svoje veci. Nečarbi na lavicu. Dávaj pozor na hodinách.
Balansuje medzi túžbou byť veľkou a pocitom istoty, že ju niekto stráži. Každým rokom bude chcieť prejsť dlhšiu cestu sama. Bez rodičov. So štebotajúcou skupinou detí, ktoré skúšajú život, svoje sily, reakcie dospelých.
Nepi príliš studenú vodu. Neseď na betóne. Obzri sa, keď pôjdeš cez cestu. Neškriep sa.
Zbierka tradičných poučiek, s ktorými sa naši rodičia lúčili, keď nás odovzdávali do rúk škole, družine alebo vedúcemu letného tábora, sa asi zmení. Po Neverlande a Chachalande a iných krajinách detských hier, ktoré nakoniec niektoré deti o detstvo obrali.
Aj preto sme v denníku SME príbehy zneužívania detí a mladistvých vyrozprávali.
Aj tých dospievajúcich, ktorí sa hrali na dospelých, ale boli to stále deti. A na tej hranici, po ktorej hra už nie je nevinná, sa mal zastaviť ten dospelý.
Nebehaj bosá po tráve, lebo tam môže byť schované sklo, asi nestačí. Asi nikdy úplne nestačilo. Najmä, ak môže porezať niekto, komu rodičia svoje dieťa zverili, lebo vychovávať, chrániť a postarať sa o detský zážitok bola jeho práca.
Ako zvoliť správne poučky, aby sme v dieťati nevytvorili pocit, že svet je nevľúdne miesto? Ako ich pripraviť na ruky, ktoré sa ich budú chcieť dotýkať na miestach, kde v nich otvoria neliečiteľné rany? Ako im vysvetliť tie hranice, cez ktoré nesmú púšťať dospelého, ani keď si získal ich dôveru?
Rozprávky o perníkových chalúpkach, do ktorých imaginárne bytosti vlákajú deti, aby ich potom upiekli a zjedli, majú svoje variácie aj v skutočnom živote - len tie bytosti sú skutočné.
Školy, kluby, tábory, družiny, hopláčiky, detské raje by mali byť extrémne citlivé na každú známku zneužitia. Ochrana reputácie inštitúcie za každú cenu, falošná kolegialita alebo ignorácia varovných znakov môže zanechať traumy na celý život.
Nie, nie sme len precitlivení. Toto nie sú príbehy lásky. Sú to často príbehy zlyhania ľudí, ktorí zodpovedali za osud detí. Príbehy zľahčovania a tradičnej slepoty. Veď provokovala, zvádzala, aj ona to chcela, zaslúžila si to, malá mrcha. Príbehy, ktoré sa odohrávajú a oberajú deti o detstvo, lebo tí, čo ich mali chrániť, zneužili ich vek a dôveru.
