Ako sme už dávno vyveštili, spôsob brexitu nie je „hard“, ale odklad na pokračovanie.
Tridsiaty prvý október, ktorý vytýčil ako nový „deadline“ mimoriadny summit, je náročný kompromis medzi „flextension“ Donalda Tuska, počas ktorého môžu Briti, ak schvália dohodu, odísť kedykoľvek do 30. marca 2020, a Macronom, ktorý sa v paradoxnom spojenectve s Mayovou držal 30. júna.
Harmonogram, aký navrhoval Tusk, by bol nepochybne „štátotvornejší“. Ponúkal Britom relatívne komfortný priestor či už na zloženie väčšiny pre riešenie, alebo aj na rezy typu výmena premiérky či predčasné
voľby. Marec 2020 by svedčil upokojeniu vášní najlepšie i preto, že časový stres sa tiež podpisuje na polarizácii a zápche britskej scény.