Priznanie Marčeka, že Kuciaka a jeho partnerku zavraždil on, a nie Szabó, ako sme si mysleli spolu s vyšetrovateľmi, môže, iste, aj zodpovedať skutočnosti.
Miroslav Marček sa priznal, že strieľal na Kuciaka Čítajte My nevieme, čo za dôkazy ukazovali na Szabóa. Známe rozdelenie rolí na strelca a šoféra mohla byť aj slabo podložená vyšetrovateľská domnienka.
Na strane druhej. Priznanie k závažnejšej skutkovej podstate veľa zmyslu nedáva. Kto by sa už vystavoval ťažšiemu trestu, keď môže vyviaznuť síce s dlhoročným, ale „iba“ žalárom?
Čo za mohutný impulz musel ovládnuť vnútorné pochody Marčeka, aby „iba tak“ z lásky či altruizmu svedčil v prospech bratanca a sebe nesmierne priťažil?
Ako vrahovi mu totiž doživotie bude hroziť – ako najpravdepodobnejší verdikt – aj v postavení spolupracujúceho obvineného.
S predpokladom, že sa dorozumievali cez advokátov, je teda možné aj to, že nečakaným zvratom buď chcú skomplikovať vyšetrovanie, alebo si trebárs ozaj zrátali, že výmena rolí by mohla viesť k nižšiemu súhrnu dvoch trestov než pôvodné „rozostavenie“. Nevieme.
