Autorka je sociologička
Nie sme len tak jednoducho od prírody dobrí. Malé deti nie sú schopné empatie. Kým ich to nenaučíme, nie sú schopné vcítiť sa do pocitov druhého.
Bez bŕzd a učenia sú schopné praštiť iného, aj väčšieho a silnejšieho, smiať sa na neočakávanej reakcii a potom akciu už s očakávaným potešením opakovať do nemoty. Robia to všetky mláďatá.
U iných učenlivých cicavcov je odúčanie postavené na metóde zákazu a trestu. Malého človeka však musíme učiť empatii. Kým je totiž malý a slabý, zákaz a trest fungujú podobne ako u psa. Nakoniec pes tiež dlhodobo žije s ľuďmi. Jeho gény mu naznačujú, že spolužitie je výhodnejšie ako konflikt.
Jedno je však náznak, ukazovateľ cesty. Podstatné a nevyhnutné je učenie.
