Autorka je nezávislá choreografka, pedagogička na VŠMU a prezidentka profesijnej organizácie Platforma pre súčasný tanec.
Projekt kreatívnych centier, o ktorých sa z ministerstva kultúry šíria kusé informácie už takmer päť rokov, je natoľko záhadný, že stále nikto nevie, o čo ide. Naposledy sme sa dozvedeli, že v Bratislave má mať podobu jednej miestnosti v Národnom osvetovom centre.
Aký výsmech oboch pojmov: kreativita a centum.
Situácia, do ktorej sa dostala Kunsthalle v súvislosti s týmto mysterióznym projektom, je typickým prejavom bezradného a nekoncepčného stavu, v ktorom kultúra na Slovensku od 90. rokov existuje.
Ministerstvo kultúry vypracovalo už niekoľko stratégií jej rozvoja, ale podobne ako v školstve žiadna neviedla k účinnej systémovej zmene. S jedinou výnimkou – vznikom Fondu na podporu umenia v roku 2015.
Fond funguje dobre
Táto štátna inštitúcia sa vyznačuje nezvyčajnou otvorenosťou, komunikatívnosťou a pružnosťou v realizovaní zmien, ktorými reaguje na neustále sa meniace podmienky či výzvy, pred ktorými umenie stojí, ako aj na spätnú väzbu žiadateľov z umeleckej komunity.
Práve táto inštitúcia si ako prvá všimla potrebu riešiť situáciu súčasného tanca, umeleckej formy, ktorá sa po roku 1989 začala prudko rozvíjať . V deväťdesiatych rokoch jej zásadne pomáhala, podobne ako súčasnému výtvarnému umeniu, podpora zahraničných kultúrnych nadácií, ktoré programovo pomáhali etablovať súčasné umenie v postsocialistických krajinách.
