Rozhodnutie Kisku poslať do Košíc troch sudcov z ôsmich kandidátov sa číta dosť ťažko. Tým, že obišiel očakávanú alternatívu štyria alebo žiadny, prekvapil aj stĺpček.
Na rozdiel od hlasu Čaputovej, že "krok prezidenta je korektný", nevie, čo si myslieť.

Riadnemu chodu inštitúcií by lepšie zodpovedal aj štvrtý sudca, keďže plénum siedmich bude ešte menej funkčné ako ôsmich.
Výber sa míňa aj s tou interpretáciou ústavy, že by mal počkať na kompletnú 18-hlavú zostavu. Nejasnosť, či zavrhnutá päťka zostáva v pozícii kandidátov, alebo končí, je takpovediac daň z verdiktu.
Aj s paradoxom, že sa k veci možno bude vyjadrovať sám ÚS v konflikte záujmov.
Dať košom šéfom Najvyššieho i špecializovaného súdu, čo si Kiska dovolil, je prejavom jeho nie vysokej mienky o ich doterajšej práci. Švecová a Truban pritom boli – logicky – najprirodzenejšími kandidátmi.
Napokon, Kiskova voľba sa azda dá čítať aj ako snaha zabrániť čisto koaličnému súdu.
Ako signál, volanie k vládnym stranám, aby mu poslali viac voliteľných uchádzačov.